Strašidelné miesta
oho sa bojíme..
Človek je jedinou bytosťou, ktorá pozná hrôzu: strach z neznámeho, konkrétne iracionálny strach z toho, čo je v tme a z toho, čo sa ešte len má stať. Desíme sa neznáma, ktoré samo osebe, na dennom svetle, nebude nikdy také strašné, aké je v našej fantázii, aké je v šere či úplnej tme. Také zvieratá nehľadia do budúcnosti a orientujú sa i v noci..Jedine človek je obdarený tušením budúcnosti. Ľudia sa boja väčšmi osamote, v pustom lese, než medzi ľuďmi, teda väčšmi sa desia nejasných než konkrétnych hrozieb: strach je medzi racionalitou a iracionalitou, medzi dňom a nocou.. Nie je náhoda, že nočné živočíchy sme spojili s hrozbou a že nejestvujú azda žiadne, ktorým sa pripisujú pozitívne vlastnosti: netopier, sova, nočné motýle a šelmy. A na svete je mnoho miest kde sa môžme skutočne báť..O niektorých miestach sa hovorí, že tam líšky dávajú dobrú noc. O niektorých, že je to miesto duchov. Niektoré miesta su tak desivé, že už tam ani duchovia nežijú. Staré hrady, strašidelné domy, husté lesy, cintoríny či opustené miesta.
Aokigahara
Aokigahara, alebo more stromov na úpätí hory Fuji v Japonsku je miesto, kam chodia údajne šarapatiť nadprirodzené javy a nielen tie. Nevyzerá to tu síce ako v hororovej izbe 1408 od Stephena Kinga, ale všetky nadprirodzenosti sa odohrávajú pod holým nebom. Každoročne miestni dobrovoľníci dokonca usporadúvajú „lov na telá“, keďže je veľká pravdepodobnosť, že niekde v blízkom okolí nájdete ľudské pozostatky tiel v podobe kostí, lebiek alebo rozpadnutých skeletov. Je to totižto po sanfranciskom Golden Gate Bridge, druhé najčastejšie miesto, kde sa snažia svoju púť životom ukončiť samovrahovia. Od roku 1950 tu väčšinou obesením skoncovalo so životom cez 500 ľudí s priemerným ročným koeficientom 30 mŕtvych. No a potom prídu také roky ako 2002, keď sa tu našlo 78 tiel bez života. Dokonca mieste úrady rozmiestili varovania, aby ľudia plánujúci samovraždu vyhľadali radšej pomoc. Ale ktovie, čo čierne ich sem vedie posledný raz vydýchnuť...Aokigahara les je známy pre dve veci v Japonsku: úchvatný výhľad na horu Fuji a samovraždy. Je to svet je druhá najpopulárnejšia samovraždu umiestnenie po San Francisco je Golden Gate Bridge. To bolo vyhlasoval, miestnych obyvateľov aj návštevníkov, že lesy sú domovom pre veľké množstvo nadprirodzených javov.Tam bol 2645 samovrážd zaznamenal v januári 2009, 15 percent zvýšenie od 2305 do januára 2008, podľa japonskej vlády.
Les Aokigahara už sám o sebe pôsobí hrôzostrašne, po tom, ako sa stal "posvätným miestom samovrahov", je však zrejme tým najhrôzostrašnejším lesom na celej planéte. Z konárov stromov visia odrezané slučky a opasky, pod nimi nájdete batohy, topánky, či čiapky obetí. A pri troche šťastia v lese nájdete aj čerstvého obesenca. prípadne pozostatky nejakého mumifikovaného.
V 70. rokoch bol nárast počtu samovrážd v tomto lese taký veľký, že sa ním začala zaoberať aj japonská vláda. Nič však nevymyslela, iba prikázala, aby sa les každoročne vyčistil od tiel a pozostatkov. A v okolí lesa osadili tabuľky s nápismi ako napríklad "Život je vzácny", Prosím vás, zvážte to", či "Myslite na svoju rodinu".
Hightgateský cintorín,Londýn
Tento cintorín je naozaj nádherný ale pekne strašidelný . Bol vyhlásený nejstrašidelbnějším na svete a počet zjavenia na tomto cintoríne je tiež úctihodný , tento cintorín sa nachádza v Londýne . Postavený je vo Viktoriánskom štýle a sou tu pochovaní elity ako napríklad Marx . Najčastejšie môžte vidieť je čiernu vdova ktorá sa vznáša od hrobu k hrobu a nie je ju vidieť do tváre, vraj tam pika za vraždu svojho manžela . Potom su veľa často k videniu ľudia ( prízraky ) ako pozerajú k bráne sa smutnými očami pretože vedia že nežili príkladný život a zvyšok svojho posmrtného života strávia práve na tomto mieste.Ale najzaujímavejšie je Highgateský vampír, ktorý tam bol pozorovaný okolo roku 60-70 ako pije krv čerstvo pochovaných , videlo ho desiatky ľudí ale nikto ho nikdy nechytil .


Cintorín v Stull, Kansas.


Návštevníci, ktorí na starom cintoríne boli, svorne tvrdia, že zažili nepríjemné pocity. Chlad, silný vietor, paralýzu, ťahanie za ruku, niektorí dokonca videli zvláštne postavy. Do kaplnky, ktorú pred pár rokmi zbúrali, údajne nikdy nenapršalo, ani keď už bola bez strechy. Vraj za to môžu čierne omše, ktoré sa v nej slúžili.
Povery o stullskom cintoríne sa nehovoria iba na Halloween, ale celoročne a lákajú turistov zo všetkých kútov Spojených štátov. Mestečko však o takúto publicitu ktovieaký záujem nemá, práve naopak – policajné hliadky si na lapačov duchov dávajú obzvlášť pozor..
Zdroj / http://bynature.webnode.sk/